Raz sme hore, raz dole. Každý má v tej svojej rozprávke iné vodopády plné čokolády a hory s nečakanými nástrahami. Rozdiel je však ten, či ťa to niekam posunie, alebo zabudneš na všetko čo sa udialo až kým sa to nebude opakovať dookola ako obohratá platňa. Nie všetko sa dá zvládnuť s úsmevom na perách a hudbou v srdci. Sú obdobia, kedy ti je najlepšie doma samej v posteli so seriálmi, ktoré sa opakujú dookola… myslím tie v tvojej hlave. Nič sa nedeje len preto aby sme sa v tých našich prázdnych životoch nenudili. Je len otázne či si to uvedomuješ!

Raz možno aj ty pochopíš, keď stratíš to všetko, že nič nieje dôležitejšie… Hrať sa na luxusnú slečnu s kopytami a umelinou zvládaš bravúrne. Tak isto ako zvládaš vysoké ego pohladené fitkom a zrkadlom, či účesom, ktorý sa ti vôbec nehodí ale je to in, tak ideš do toho. Samozrejme, že nieje nič dôležitejšie ako to čo o tebe povedia ľudia, asi majú tiež prázdny život a vzťah s telefónom. Čestnosť a dôvera vystriedala klamstvo kvôli ničomu…

Skús byť aspoň raz sama sebou, povedať nahlas to čo si myslíš a čo chceš! Všetko je to o tom aby si sa nebála. Si tu len raz a ak sa budeš hrať celý čas na niečo iné, kedy chceš žiť ten svoj pravý príbeh?! Prečo sa nemôžeš uvoľniť a žiť? Len tak ísť a usmiať sa na neznámu osobu, porozprávať sa s niekým kto nieje tak cool.Predsudky, zvláštna forma ktorú tu na seba hráme, načo to je dobré?

Ja som sa z tej svojej rozprávky poučila, má aj náučnú pointu. Niekedy sú maličkosti dôležitejšie ako celý svet. A to nehmatateľné je vždy najviac! Zvláštna maska je preč a nič nieje krajšie ako to, že vieš čo bolo zlé, chceš to napraviť a ide ti to.

Všetko toto je možno hrozná blbosť a možno ešte neprišiel ten správny čas…