Nádherné dva týždne zaliate slnkom, 3500 kilometrov v kolesách a 12 miest z čarokrásne romantického Talianska. Roadtrip bol mojim malým sníčkom, keďže milujem slobodu a spoznávanie nových kultúr. Zároveň bol pre mňa aj veľkou výzvou, pretože keď poviete chlapovi aby niečo naplánoval, tak si môžete byť istý, že odídete na dovolenku a polovicu vecí zabudnete doma. Celá vaša dovolenka vlastne bude vyzerať tak, že ani neviete kam idete, a miestami sa modlíte aby ste sa neprepadli za roh zemegule, lebo ste došli na koniec sveta a ani len netušíte kde sa nachádzate.

Ubytovanie hľadať na poslednú chvíľku, keď sa už nachádzate v danom mieste a snažíte sa uloviť signál záchrankyne Wifi, to je také naše. Mali sme však takmer celý výlet obrovské šťastie. Dokonca ani 40eurová pokuta za parkovanie v historickom centre mesta Livorno nedorazila domov. Auto sa obišlo len s jedným, dvoma škrabančekmi a ani sme sa nevyrútili do mora pri neskutočne úzkej a zákrut plnej ceste na Cinqueterre. Miestami som mala teda nie len žalúdok ale aj srdce od strachu kdesi v krku. Len som spínala ruky a žiadala všetkých tam hore, nech to prežijeme. 😀

Nemôžem však zabudnúť na to ako krásne nám aj napriek všetkému bolo. Taliani sú tak milo ľahostajným národom, že im neprekáža ani skutočnosť, že dve hodiny cesty po diaľnici na aute bliká pravá smerovka, alebo že vás obiehajú z oboch strán. O telefonovaní, fajčení a šoférovaní naraz radšej ani nejdem ďalej písať. Nič im nevadí, všetko sa vyrieši, na obed si dajme siestu a život je hneď krajší. Veru niekedy by som rada mala kúsok talianskej krvi aj v tých svojich žilách.

Čarovné mestečká s pár uličkami ako je napríklad Riomaggiore vás pohltia do svojej atmosféry a vy sa odtiaľ už nikdy nebudete chcieť vrátiť. Útesy obkolesené z jednej strany stovkami kaktusov a z druhej vlnami, ktoré sa ladne za sprievodu šumu rozplývajú na hranách skál. To všetko spolu tak dokonalo hrá, že sa cítite ako v rozprávke. Za celý čas mi ani nenapadlo myslieť na to čo sa deje v práci či na sociálnych sieťach. Príroda ma totálne pohltila.

Mestečká od ktorých som takmer nič neočakávala ma očarili svojou atmosférou, architektúrou a krásou. Naopak Rím, či Pisa, od ktorých som očakávala symfóniu pre moje oči ma sklamali. Rím bol pre mňa príliš špinavý, aj napriek tomu, že sme bývali takmer v centre som sa večer bála prejsť po ulici. A Pisa okrem námestíčka kde sa nachádza aj legendárna Šikmá veža so stovkami fotiacich sa turistov vás ničím iným neprekvapí. Som rada, že som tieto miesta navštívila, ale stačilo mi aj raz.

Miniatúrne miesta, kde vám čašník s kľudom a úsmevom na tvári poďakuje za to, že aj napriek tomu že ste zabudli zaplatiť, ste sa po asi dvoch hodinách vrátili. To je to čo mi nesmierne chýba v tej našej krajine. Prístup majiteľov podnikov, kedy sa v “našom slovníku“ znížia až na to, že sám svojimi rukami obsluhuje a usádza hostí. Čaro krajiny zaliatej slnkom s neodolateľným jedlom nie len pre chuťové poháriky, ale aj oči a sluch. Tak to je Taliansko.


Väčšinou sa pri výbere dovolenky hrnieme mimo Európy, ako keby tam boli tie najkrajšie časti sveta a ja sama som predtým Taliansko považovala za typicky dovolenkovú destináciu pre rodinky s deťmi. Veľmi som sa mýlila, navštívili sme miesta kde zablúdi máloktorý turista a musím sa ti milá čižmička ospravedlniť. Taliansko je prekrásna krajina a navyše dostupná aj bez 12hodinového letu. Určite každému odporúčam raz navštíviť tieto miesta.