Spomínam na letné dni, kedy sme sa vybrali za malým dobrodružstvom.

Požičali si auto a dopravili sa ku jednému z najkrajších západov slnka aké som kedy videla. Celodennú páľavu prestriedal hebký vánok a šum rodiniek s deťmi, ktorý sa prišli vykúpať už utíchol. Všetci pomaly vzdávali hold dlhému dňu a chystali sa odísť. Nemali to robiť. A možno aj mali, aspoň sme boli jedny z mála pozorovateľov čarovnej hry zapadajúceho slnka.

Vánok hladil nie len moje jemné vlasy a pohrával sa s nimi ako sa mu zachcelo, ale jemne sa dotýkal aj povrchu jazera, kde tvoril malé vlnky. Ružová zaliala každý jeden kúsok naokolo. Všetko toto spolu dokonale hralo a príroda nám opäť predviedla svoju čarovnú hru akú vie len ona. V tom okamihu si uvedomíte, že už nikdy nebude repríza. Každý jeden okamih, ktorý prežijem je jedinečný a nemožno ho zopakovať.


Stála som tam na kraji móla a užívala si premiéru najkrajšieho a najslávnejšieho divadla na svete. Okamihu, ktorý sa už nezduplikuje. Každým dňom si viac a viac uvedomujem, že to najcennejšie čo môžem mať sú spomienky a obrazy v mojej pomyselnej knihe nalepených fotografií. Možno je to klišé a pre niekoho hlúpe, no obrovskou pravdou je, že bohatstvo sa nemeria počtom zarobených peňazí, ale počtom voľného času a zážitkov. Zbierajte aj vy krásne okamihy, ktoré si zapamätáte navždy radšej ako hmotné nezmysli, na ktoré zabudnete. Zatiaľ čo spomienky nevymažete, veľakrát ani keby ste akokoľvek chceli.