Prišiel vytúžený deň, kedy som si myslela, že si splním jeden zo svojich snov a teda vidieť slona naživo, dotknúť sa ho a pozorovať krásu zvieraťa. Bohužiaľ na Srí Lanke význam slova sirotinec znamená niečo úplne iné. Na miesto radosti a miliónov fotografií som sa posadila na zem a začala plakať. Nič viac ako reťaze, ostne a krik som nevidela. Nemám ani síl o tom písať, nedokázala som sa pozerať na utrpenie zvieraťa o ktorom snívam od svojho útleho detstva. Keby som mala tú silu okamžite by som to zvrátila. A najhoršie na tom všetkom boli turisti. Hlupáci, čo platia za silené povely len aby si spravili fotografiu na instagram. Nikdy viac.

Tento ostrov mi tak strašne veľa dal, že by som to ani na piatich rukách nespočítala, ale aj zobral a ja musím skutočne dobre popremýšľať, ako s tým všetkým ďalej naložím. Som maximálne vyčerpaná, takmer na pokraji mojich síl a keď sa vrátim domov prespím asi týždeň.

Ďakujem ti Srí Lanka, za to, že aj napriek tomu, že v peňaženke nemám ani korunku mám o mnoho viac, v srdci. Naučila si ma, že pre život absolútne nepotrebujem technické vymoženosti, že skutočné šťastie človeka spočíva úplne v niečom inom. Naučila si ma byť vďačnou za pitnú vodu. Nepotrebujem luxusné hotely s klimatizáciou aj za cenu toho, že mi spopod kufru môže vyliezť tarantula. Som vďačná za to, že mám doma čistú posteľ a keď mi je zima viem si pustiť teplú vodu. Utvrdila si ma v tom, že zvieratá milujem ešte viac ako som si myslela a očividne aj oni mňa. Naučila si ma nedostávať panický strach z hadov či pavúkov, lebo vždy sa nájde väčší ako ten na ktorého sa práve  pozerám.

Naučila si ma využívať dary prírody a nespočetné množstvo liečivých rastlín ako náhradu chemikálií, ktoré denne používame. Naučila si ma nájsť pokoj vo hviezdach, zapadajúcom slnku a šume oceánu. No hlavne si ma naučila, že to všetko čo mám vôbec nie je samozrejmosť. A ja môžem byť najšťastnejším človekom sveta, že nemusím pracovať 24/7 na čajových plantážach za 100USD. Že je dôležité učiť sa každým jedným dňom viac a viac a snažiť sa spraviť niečo viac  pre tento svet ako len nadávať a sedieť na riti.

Možno to znie ako klišé, no pre mňa veta „Buď vďačná za to čo máš.“ nabrala úplne iný zmysel a dnes viem čo to skutočné znamená. Spávala som takmer dva mesiace v dome uprostred ničoho s dierami v streche, pavúkmi, jaštericami, hadmi, švábmi a nebezpečnými komármi. V miestnosti, ktorá sa tvárila ako kúpeľňa vyliezali zo steny červené mravce. Odpad, ktorý sme vyprodukovali sme museli v noci páliť. Opraté oblečenie schlo aj 4 dni a aj tak bolo stále vlhké. A teraz mi príde život v Európe ako gombička, veď sa nemusíme o nič starať, všetko je samozrejmosťou. Keď v niektorom z mojich ubytovaní tiekla teplá voda skákala som od radosti a zo samozrejmosti sa stal dôvod pre úsmev.

Môj život v batôžku mal tak zvláštne čaro, že to chcem znovu a zas! Zbaliť si pár vecí a ísť do neznáma, nevedno kam, no pocit tej nevedomosti je tak vzrušujúci. Toto určite nebol môj posledný projekt, chcem vidieť a zažiť viac. Chcem cestovať, spoznávať krajiny, ľudí, miesta a mestá. Chcem aby sme sa všetci navzájom podporovali a nezávideli si zbytočnosti, ktoré absolútne nepotrebujeme na to aby sme šťastne žili. Nechcem nič viac, len zdravie šťastie a lásku. Tak krásne nehmotné, nehmatateľné a predsa najdôležitejšie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

S LÁSKOU LUCY <3