Snáď každý jeden deň na tomto občas “šialenom“ ostrove je pre mňa obrovským prekvapením a vykročením do neznáma. Budík nastavený na 4:00 a smer Lipton’s seat. Samozrejme, že nikomu nenapadlo, že na vrchol čajových plantáží sa nedostaneme autobusom a to by nebola Srí Lanka, keby sa nesnažili na niečom zarobiť.


Odviezli sme sa teda tam, kde už ani nemôžete dúfať že objavíte civilizáciu. Priamo do stredu lona prírody a stredu ostrova – Haputhale. Ako pravá frfľoška som si neodpustila pár poznámok na adresu hôr, ktoré sa črtali pred mojimi očami a hlavne, keď som zistila, že si to budem musieť vyšľapať bez jedla a dostatku vody v mojom ruksaku. Ale som predsa nejaký cestovateľ, tak to zvládnem! A zvládla som to, síce som si miestami myslela, že sa hodím o zem, keď sa moje nohy rozhodli že už nespravia ani jeden krok navyše, no teraz keď si prezerám fotografie, ktoré som nafotila stále neverím, že som tam bola.


Večne zelená príroda s terasovitými plantážami čaju v spolupráci s návalmi hmly vyzerali tak dokonalo, že som mala pocit ako keby sa v galérii pozerám na profesionálne fotografie s trochou retuše, nie na skutočnú scenériu. Niektoré momenty som jednoducho musela zastaviť a načerpať čo najviac energie, ktorú mi štedrá pani naokolo ponúka. Vdýchnuť čerstvý vzduch a nechať sa unášať jemným vánkom za sprievodu štebotu vtáčikov a cvrlikania snáď všetkého drobného hmyzu. Celkom som zabudla že práve v týchto miestach žije had, ktorý má na svedomí najviac úmrtí na svete.


Po zdolaní šiestich kilometrov nonstop šľapania do kopca som sa nevedela dočkať prekrásnej scenérie, ktorá sa nám naskytne na špičke hory. Nuž, šťastena nám nepriala
a pred očami sme mali mlieko. Nič, len čistá hmla, ktorú som mala chuť okúsiť, alebo sa len tak posadiť na obláčik a nechať sa odviezť niekam do ešte väčšieho neznáma. Keď v tom sa zrazu z ničoho nič vynorili opice. Na prvý pohľad sa každý potešil, že vidí opicu vo voľnej prírode nie v zoo za mrežami s primalým výbehom. Potom však nezbednice ukradli telefón jednej z húfu turistov a už sa nikomu nezdali byť až také milé. Nuž z výhľadu som nemala nič, tak aspoň fešáci opičiaci mi zapózovali.


Cestou späť som mala plnú hlavu myšlienok. Nedokážem si predstaviť, že by som sa narodila na Srí Lanke a musela celý deň pracovať na plantáži, preto aby som mala pár rupí za ktoré dokážem prežiť. Dievčatá vo veku približne 23 vyzerali na 40. Neskutočne ťažká práca, ráno sa najskôr dostať na kopec a potom celý deň stáť na nohách medzi kríkmi čaju a zbierať lístky. Na chrbte musia nosiť vak do ktorého čaj ukladajú. No aj napriek tomu sa dokázali na nás usmiať. A toto všetko za hrozby toho, že niekde v tvojom okolí sa môže nachádzať had a ty ho cez husté kríky nevidíš. Obdivujem ich a dopriala by som každému tento výlet.


A po tomto všetkom sedím na balkóne s opäť dokonalým výhľadom a som nesmierne vďačná za konečne teplú vodu v sprchovacom kúte po troch týždňoch v tejto divočine. A teším sa, že mi z rukáva bundy vybehla len jašterica nie pavúk. ???



S LÁSKOU LUCY
❤️

TIPY A TRIKY

* Ak si väčší lenivec ako ja a máš peňazí na rozdávanie z Haputhale na vrchol Lipton’s seat ťa vodič tuktuku ochotne vyvezie za 3000LKR

* Lístok na vstup do územia Lipton’s seat stojí 50LKR

* Nezabudni si pribaliť dostatok vody a malý snack

* Na vrchole je malý obchod, kde si môžeš dať: čierny čaj – 40LKR 

* Nezabudni si pribaliť opaľovací krém a pevnú obuv 

* Ubytovanie v Ella sme si rezervovali za 5€ na jednu noc (cca 1000LKR) v Rock View.