Na pár dní námorníkom / Švédsko

Vždy som niekde v kútiku duše tušila, že si budeme mať čo povedať zo severskými krajinami. Utvrdila som sa v tom už minulý rok, keď som sa ocitla v Dánsku, ktoré som nazvala nie raz krajinou zázrakov. Predchádzajúce dni sa mi to 100% potvrdilo.

Tak čisté prostredie, ale aj zmýšľanie celého kráľovstva som ešte nezažila. Ak ste milovníci dizajnu, čo ja som, určite by ste si vo Švédsku prišli na svoje. Neviem ani opísať ten pocit, keď som sa zamýšľala nad tým, ako je možné, že niekde všetko tak prekrásne funguje a niekde sa ľudia od rána do večera len sťažujú.

Hneď po tom čo sa naše nohy znovu dotkli zemského povrchu a pristáli sme na miniatúrnom letisku Skavsta som zostala stáť s otvorenými ústami. Slniečko nás krásne šteklilo svojimi zlatistými lúčmi a príroda naokolo mu len nahrávala do dojmu dokonalej krajiny. Cítiť sa niekde, kde ste len pár minút a po prvý krát ako doma je krásny pocit.  Vtedy akoby sa mihnutím čarovného prútika vymazali predchádzajúce skúsenosti z Budapešti.

Čo vám budem písať, oni sú proste špecialisti na dopravu. Nad tým, že na letisko sa dostanete jedine taxikom, alebo cez tri rôzne prestupy sa už radšej nebudem pohoršovať. Ale čo čert nechcel, keď sa neviete dočkať, kedy okúsite kus z taniera cudziny vám po tom čo 20 minút stojíte nastúpený v autobuse, ktorý vás má previezť ku lietadlu zrušia let so slovami: ,,vzlietať budeme o hodinu, ale môže to byť aj menej ako hodina, alebo aj viac ako hodina“. Dobre teda, to by nebolo až tak strašné, vezmem knihu a čosi si aspoň prečítam. Za asi 15min. sme sa pozreli na tabuľu, kde bolo napísané „last call“, utekali sme teda smer Gate. Po ďalších 15tich minútach strávených v autobuse sme sa konečne dostali ku lietadlu a všetko vyzeralo ružovo. Jaj! To by bola ale príliš nuda. Kapitán začne niečo rozprávať do šušťátka a naveľa, keď sme už boli všetci pripútaný a chýbala asi minúta, aby sme sa odlepili od zeme z neho vylezie, že sme zabudli na povrchu zemskom za zatvorenými dverami asi 13ľudí, ktorí u nás v lietadle majú batožinu. Hovorím si, že sa mi to len sníva a radšej sa štipnem do ruky. Au! Bola to realita. Prišli teda šikovníci, že nám vyberú pár kufrov, ktoré im chýbajú a pôjdeme si po svojom. Zase raz to znelo asi príliš ružovo, v diaľke sa objavil autobus so stratenou posádkou a páni prišli na to, že asi teda budú musieť batožinu opäť naložiť a priviesť schody. Po ďalšej hodine strávenej šaškovaním na runwayi sme si opäť potešili očká šarmantnými letuškami a konečne sa odlepili od zeme aj so stratenou posádkou a ich kuframi. Budapešť je mesto s krásnou históriou a okúzľujúcou architektúrou, ale niečo podobné sa mi stane každý krát keď vstúpim za hranice tohoto mesta.

Poďme späť do Švédska. Ako som už spomenula všetko je tam kde má byť, ako keby každý jeden dom, či strom mal svoje miesto. Minimalizmus vládne nie len architektúre nákupných centier, ale aj dizajnu interiérov. Ak by som mala napísať ako som sa cítila v Stockholme, určite by som zvolila medzi mnohými slovami aj slovíčko bezpečne. Je pravdou, že v súčasnosti stretnete rôznych prisťahovalcov, no všetci sa chovajú slušne.

Vedeli ste, že Švédsko je krajinou, ktorá neprodukuje žiaden odpad? Naopak odpad z iných krajín dovážajú aby ho mohli recyklovať, tomuto tlieskam a hovorím ÚŽASNÉ! A všetko je to tak jednoducho vymyslené. Chcete aby recyklovali aj ľudia, ktorým je prostredie vonku ukradnuté? Zaplaťte im za to.  Za každú plastovú fľašku, či plechovku dostanete peniaze a tým pádom ak sa prejdete po meste aj v sobotu ráno je krásne čisté.

Našla by som mnoho príkladov toho prečo som občas zabudla zatvoriť ústa, miestami som sa cítila, že som prišla od niekadiaľ z iného storočia a nemyslím toho budúceho. Milujem miesta/mestá v spojení s prírodou a toto je ďalší bod pre Štokholm. Už len tým, že celé mesto je na niekoľkých ostrovoch a more máte skutočne na skok ma toto mesto oslovilo. Stromy, kvety, proste rastliny sú vysadené skutočne všade kde môžu byť. Autobusy a taxíky jazdia ekologicky a v rámci mestskej dopravy vám premáva loď! No nie je to všetko úžasné ?

Jedinou achilovou pätou pre nás turistov boli ceny. Tie sú naozaj miestami až nepriateľné. Ale na druhej strane, som si vedomá toho, že minimálka vo Švédsku nebude 400eur (snáď som sa do tej slovenskej trafila).

Keď tak premýšľam nad celým časom stráveným vo Švédsku, musím napísať, že som sa cítila skutočne šťastná. Neviem ako to robia, či pridávajú do minerálky za 3eurá kvapky čarovného lektvaru, ale skutočne všetko sa mi zdalo byť úžasné. Dokonca aj taký samokorunovaný párik Popletovcov ako sme my dvaja so Samkom sme sa nestratili a ani jeden jediný krát sme nezablúdili. Až na malý incident, keď sme sa snažili do Skanzenu dostať nesprávnym vchodom a prsato sme prehlasovali, že je zatvorený a my sme si tým 100% istý (na ďalší deň sme sa doň dostali už tým správnym vchodom). Jaj niekedy som ozaj rada, že nám okoloidúci nerozumejú a že nás tí ľudia už nikdy neuvidia.

Jedným z mojich dlho ospevovaných výletov bola plavba na ostrov Utö, kde je cesta zo Štokholmu nemenej strastiplná ako tá v Budapešti na letisko. Ale na druhej strane, síce sme vystriedali snáď všetky pozemské dopravné prostriedky, ale bez jediného zaváhania, či akéhokoľvek problému sme sa dopravili a aj doplavili.

Lode sú pre moju osobou vo vzťahu ku mne záhadou. Nikdy som nemala potrebu si navážať prdelku pod zodpovednosťou jedného z kapitánov, no v tejto neuveriteľnej zemi som prišla na to, že sa mi to veľmi páči. To že more ma neskutočne dobíja energiou je mi už dávno známe. Ale stáť v zadnej časti lodi a sledovať ako sa pevnina pomaličky odďaľuje a po stranách sa na vás usmieva širokánske more v sprievode šumivých vĺn a tirkysovo sa farbiacej peny rozplývajúcej sa v tmavomodrom mori ako odkaz po predchádzajúcej vlne je pre mňa momentálne topka svetových Oskarových filmov.

Priplávali sme na ostrov Utö, kde na nás čakala takmer nedotknutá krajina. Malinké červené domčeky s bielymi rámami okien v lone prírody. Ostrov na ktorom sme počas nášho výletu stretli asi dvoch ľudí a jedného psa sa určite zapíše do môjho zoznamu krásnych miest. Čas sa na chvíľku zastavil a my sme si mohli užívať les v ktorého pozadí vidíte pomedzi stromy vykúkať more. Posadiť sa tak na úpätie lesíku a sledovať ako vietor rozohráva svoju každodennú hru nie len s morom ale aj steblami suchej strávy oproti na miniatúrnom ostrove s dvoma domčekmi.

Všetko bolo tak okúzľujúce, až kým Samko neochutnal podľa mňa neochutnateľné jedlo Surströmming. V skratke som si o tejto takzvanej špecialitke Švédska prečítala, že je to vlastne surová ryba, ktorá sa kdesi najskôr na slnku suší alebo skôr by som napísala, že hnije a potom ju naložia s kopou soli do konzeriev, kde pomaličky dozrieva(hnije) niekoľko mesiacov. Malinké baktérie však uvoľňujú plyny a tak spôsobujú že sa konzerva môže aj nafúknuť a vybuchnúť. Tak, svoj obraz ste si snáď spravili 😀 . Samko je veľký dobrodruh a aj na základe týchto nechutných znalostí zreprodukovaných mnou spolu so zhnuseným úškrnom sa rozhodol toto zlo ochutnať.

A čo sa stalo ako prvé ? Po vpichnutí otváraču do konzervy časť tekutiny jemne pohladila jeho béžový kabát. To by až tak nevadilo, ale zhruba po dvoch sekundách sme zacítili o čo ide. Nie nadarmo sa rybe hovorí, že je to najzapáchavejšie jedlo na zemi. No skrátka radosť s ním cestovať potom späť do civilizácie a aj na Slovensko. Smrad sa s nami niesol všade a ja som sa radšej tvárila, že človeka čo sa mi snaží dať pusu nepoznám a obťažuje ma.

Smradľavou príhodou sme ukončili naše švédske dobrodružstvo. Určite si raz urobte výlet do krajiny ktorú pomyselne lepím do môjho zoznamu čarovných.

← Previous post

Next post →

4 Comments

  1. Veľmi pekný článok ? taktiež veľmi krásne fotky.

  2. Prosim si knihu ak napisete lebo neskutocne sa to cita uplne super 😀 napiste s toho knihu zo svojich pribehov.

    • Napísať knihu je jedným z mojich snov, no ešte stále neviem o čom 😀 Vtipné zážitky nie len z ciest s drobnými ilustráciami by nebolo až tak nereálne 😛 Momentálne obývam jeden bytík v Bratislave

Pridaj komentár