Kráčanie jednorožca po obláčikoch prepletených dúhou

Už to bude nejaký ten mesiac, dokonca aj viac ako rok odkedy som pochopila, čo to naozaj je “byť vo vzťahu“. Mylné predstavy o tom, že byť druhou polkou Samuela bude ako kráčanie jednorožca po obláčikoch prepletených dúhou sa vyparili už pri tom, ako sme stáli v supermarkete pri pokladni. Moja drahá druhá dokonalosť sa bez hanby začala sprejovať deodorantom (podotýkam, že ešte nezaplateným) s poznámkou „No a čo, tak som sa spotil!“ V tej sekunde by som sa najradšej videla niekde hlboko pod zemou, rozštvrtená na milión častí, ako pociťovať na sebe všetky tie pohľady. A to teda ja znesiem veľa a snažím sa na iných nedávať, ale toto ?!

Jar je v plnom prúde, opäť je tu ten krásny čas, keď kvitnú všetky kvetinky. A ja sa idem od samej radosti zblázniť, až mi z toho slzy tečú a nos sa upcháva, o kýchaní minimálne trilión krát denne už ani nehovorím. A keďže naše naplánované randíčka dopadnú väčšinou tak, že buď si vyberieme totálne zlú reštauráciu, alebo sa nám na dohodnuté miesto ani nepodarí doraziť, dnes sme to nechali na uvidíme. Tak sme to poňali tématicky a aby mi nebolo málo, ešte som sa vtrepala do vlhkého sklenníku v botanickej. Veru, spomínala som aj na Samkov deodorant 😀

Rok je pre niekoho možno až príliš krátka doba, no častokrát porovnateľná s večnosťou. Hlavne keď, aj učiť korytnačku počítať do sto by prinieslo väčší osoh ako rozprávať sa s osobou, ktorá kráča vedľa teba. Ja s pocitom, že mu idem zdeliť niečo naozaj duchaplné a ono sa ťa to o hodinu opýta presne na to čo som mu rozprávala. A aby toho nebolo málo, aby ma už úplne vykrútilo ako korok z vínovej fľaše sa na to isté opýta ešte aj druhý a tretíkrát.  Vtedy si radšej pomyslene celú tú fľašu vezmem do ruky a trošku, ho s ňou udriem. Potom sa na mňa ešte usmeje a povie mi: „Mojko, ľúbiš ma?“. Ó áno! Časovaná bomba zrýchli odpočítavanie minút do výbuchu.

Určite to pozná nejedna žena. Krásne si upraceš byt, všetko sa trbliece čistotou, že by si mohla zmrzlinu zo zeme jesť. A na druhý deň ráno? Nič nie je na svojom mieste, tvoj dokonale vymeraný poriadok akoby zmizol švihnutím čarovného prútika a môžeš začať odznovu. Pekne poličku po poličke, poukladať tak ako si to ty predstavuješ, aby zase na ďalšie ráno si mohla začať odznova.

Časy, keď som si myslela že Samko je len krásny chlapček na mojkanie spolu s mojimi predstavami z romantických filmov (videla som asi len 3, ale tak sa to vraj hovorí) sú už definitíne preč. Potvrdzujem si to každé ráno, keď si klopkáme na záchod a predbiehame sa, kto tam bude skôr. Áno chlapci, aj dievčatá kakajú. Keď mi moju šikovnosť v kuchyni potvrdí krásne dlhým a vysoko decibelovým grgom. S nemalým sprievodom arómy, na ktorú proste nejde zabudnúť, aj keď veľmi chcem.

Keď sme pri grganí, priznám sa, že dnes som nebola ani ja anjelikom a v kaviarni som sa tak veľmi udomácnila, až som celkom zabudla na to, že takéto sa na verejností nepatrí milá Lucka. Tentokrát sa za mňa hanbil Samko. Ale čo no, vzdať hold baristovi za dobrú kávu nemajú na dennom poriadku.

Spolužitie vo dvojici veru nie je med lízať. Zmieriť sa s tým, že veľká posteľ už viac nie je veľkou, bol pre mňa veľmi významný životný krok. Žiadny pre ľudstvo, no obrovský pre mňa. A to, že chlapci občas smrdkajú ešte spracovávam, no snáď sa mi to raz podarí. 😀  Preto aj tie tematické fotky kvetov. ❤

PS: Prosím berte tieto slová s rezervou a určitou nadsádzkou, tak ako celý môj blog, ďakujem 🙂

← Previous post

Next post →

2 Comments

  1. Kde je ta nadherna budova ??

Pridaj komentár