Prianie nevyrásť, zastaviť sa v období, keď som chodila na strednú školu a mojou jedinou starosťou bolo aby som stihla nakresliť prácu na figurálnu kresbu.

Keď som si do perinky líhala bez toho aby ma ťažili myšlienky na nasledujúce dni. Ach, kde sú tie časy, kedy som po škole hodila veci na zem a pustila jazyk na špacír s mojou milou na posteli oproti. Poobedia strávené túlaním sa po najmilšom mestečku. Úteky z internátu a príbehy z histórie vychovávateliek. Internátna strava, ktorá by skôr zjedla mňa ako by sa dostala do mojej ústnej dutiny.

Nové priateľstvá, prvé lásky, hory inšpirácie a osamostatnenie sa, to je to najviac čo mi toto obdobie dalo. Čas hľadania sa a občas aj nájdenia, aj keď len na veľmi krátku dobu. Jedna z najusmievavejších častí môjho doposiaľ 22 ročného filmu.

Momenty na ktoré budem vždy s radosťou a úsmevom na tvári spomínať!