Kde bolo, tam bolo

Predstava, že by sme žili vo svojich vlastných snoch niekoho možno desí, iného fascinuje. Ja by som si želala snívať neustále.

Zatvoriť oči a byť pánom svojho malého divadla odohrávajúceho sa v nekončiacich krajinách pre iných nepredstaviteľných svetov. Svety miniatúrnych postavičiek bojujúcich o svoje prežitie v krajine obrov. Snažiť sa ukryť pred realitou obrovitánskych zvierat, či tvorov, ktorý sa vás snažia zajať. Uzavrieť v škatuli a sledovať každý váš pohyb. Vydobijú si to, čo chcú oni a musíte sa správať presne podľa ich pokynov. Až kým sa nenájde pár postavičiek, ktoré prídu na to, čo je vo veci a pokúsia sa utiecť.

Hovorí sa, že sny majú niečo naznačovať, či predpovedať. Ktovie, možno práve aj tento jeden je len akousi vykonštruovanou metaforou mojej fantázie a ja sa vám týmito pár slovami snažím niečo naznačiť.

Skúste v sebe otvoriť bránu do snovej fantázie sveta ovládaného obrami a predstavte si ako by ste sa snažili zachovať vy. Ak vás mojich pár slov zaujalo, nepohrdnite ani fotografiami, ktorými sa snažím svoje sny „zhmotniť“.

← Previous post

Next post →

2 Comments

  1. Ta s labutami!! ??

Pridaj komentár