Prechádzky ulicami s pomyselnou knihou plnou spomienok otvorenou priamo pred mojimi očami. Praha je mesto, kde som prežila snáď najkrajšie mesiace môjho života. Kedy som po prvýkrát spoznala čo je to zarobiť si sama na seba a pochopila som, že sny sa plnia, treba len snívať a chcieť. Takmer každá ulička mi pripomínala kúsok z času stráveného v tomto čarovnom meste, plnom krásnych stavieb, zmesi kultúr a ľudí, ktorí sa nestarajú o iných.

Náhodou som narazila na reklamu, ktorá propagovala Czech Design Week a tam som predsa nemohla chýbať. Okamžite sme zohnali ubytko a tešili sa na víkend v stovežatej. Cestou do Prahy som sa naučila, že neslobodno otvárať okná na aute, lebo potom sa dokážu zatvoriť len za použitia sily na benzínke 😀 . Kolóny áut boli presne v opačnom smere a tak sme len spokojne so stiahnutým okienkom a štipkou škodoradosti prefrčali okolo.

Z okúzlenia čarom atmosféry historického centra som sa veľmi rýchlo prebrala, keď mal Samko zabezpečiť miesto na zloženie hláv. Dojednané síce bolo, len milený môj nezistil kde to je. Ako na potvoru sme nevedeli nájsť voľný signál wifi a tak sme blúdili uličkami hóre a dóle. Však čo, mala som len asi tonový ruksak. Keď sme konečne zočili náš dočasný domov, čakalo ma druhé prekvapenie. Jaj! Koľko šťastíčka v jeden deň. Ak som niekedy niekomu povedala, že má v byte bordel, tak sa ospravedlňujem a odporúčam ísť na návštevu ku skejťákom. Hneď si v hlave zrovnáte priority a na prvom mieste bude čistá sprcha pod nohami a umývadlo bez chlpov <3 .

Ale poďme späť ku príjemnejšiemu a voňavejšiemu. Jar svojou čarovnou mocou prikryla aj Prahu a všade naokolo rozkvitali kvietky, stromy, nová sviežo zelená trávička. Krása. Vône bijúce sa v centre starého mesta vo mne vyvolávali obrovskú dávku nostalgie a takmer pri každej časti mesta som si neodpustila krátky príbeh so spomienkou. Počasie nám hralo do karát a tak nič nebránilo v tom, aby sme sa vybrali na klasickú okružnú jazdu Václavské námetie, Staromestské námestie, Karlov most, Chrám sv. Víta a späť.

Po obede v jednej z mojich obľúbených vegánskych reštaurácií, kde sa napráskal aj drahý, naše kroky smerovali rovno do DUP 39. Kde sa konal Czech Design Week. Opäť raz sme nahliadli do útrob obrovských priestorov, kde by si nejeden umelec dokázal predstaviť svoje pôsobenie. Milujem miesta s vysokou koncentráciou ľudí, ktorí sa snažia robiť to čo ich baví, nepozerajú na iných a idú za svojim cieľom. Záverom dňa bola prehliadka modelov, kde si ja pánske očko prišlo na svoje. Odvážna slečna tasila svoje prednosti bez hanby a chúďatko Samko práve vtedy prestal nahrávať video a vypol telefón 😀 .

Po večere zaklincovanom tradičným českým pivečkom, sme sa ráno svieži a plný energie vyterigali na Vyšehrad, kde sme raňajky opäť zavŕšili tak tradične a možno aj česky. 😀 Na múriku s fajnovým bielym pečivkom, aby sa nám lepšie chodilo a šalátmi bez lyžičiek. Celodenné túlanie sa, si vybralo svoju daň a podvečer sme sa už ledva plazili s jazykmi až po zem. Aby nám nebolo málo, tak nevládne telá sme hecli na posledný výkon. V novomestskej radnici sme minuli úplne presne posledné korunky na lístok. Výstava fotografií z National Geographic ohúrila očká a my sme sa šplhali stále vyššie a vyššie. Stálo to však zato, výhľad bol okúzľujúci a vyhli sme sa búrke, ktorú sme sledovali z krytého balkóniku.

Cestou späť sme už nemali šťastie na prepravu autom, tak neostávalo nič iné ako dúfať, že vo vlaku chytíme miestenku. Podarilo sa, posledné pohľady na prahu, pomyselné odkazy mestu s tým, že čoskoro sa zase uvidíme a ide sa. Opäť do našej bielo bielej izbietky.